Praha/Bratislava
27. mája (TASR) – Ak-ak-ak a kromě toho já jsem vedoucí. Koktavý vedúci
oddelenia televíznych prestávok bola jedna z množstva kreácií, ktorými
zabával divákov vo svojich scénkach Luděk Sobota. Jeho herecký prejav
bol dovtedy nevídaný, u divákov však vyvolával salvy smiechu. Svojských
roztržitých, popletených či koktavých hrdinov stvárňoval na striebornom
plátne, aj v nespočetných divadelných či televíznych scénkach často
založených na improvizácii. V zrelom veku sa však Sobota prejavil aj ako
presvedčivý charakterový herec, ktorý nemusí za každú cenu publikum len
rozosmievať.
Populárny český herec, komik a spisovateľ Luděk Sobota bude mať v sobotu 27. mája 80 rokov.
Luděk Sobota sa narodil 27. mája 1943 na pražskom Žižkove. V detstve ho
postihlo niekoľko nehôd, keď sa napríklad ako trojročný takmer utopil.
Už na základnej škole zabával spolužiakov aj učiteľky rozprávaním
rodinných historiek. No napokon sa rozhodol študovať na dopravnej
priemyslovke, keďže na strednú filmovú školu ho neprijali.
Po maturite skúsil šťastie na Divadelnej fakulte Akadémie múzických
umení (DAMU). Kľúčovým pedagógom bol preňho profesor a rešpektovaný
herec Miloš Nedbal, ktorý chápal jeho poetiku a štýl herectva vďaka
vlastným skúsenostiam z Osvobozeného divadla.
Sobota získal angažmán v divadle Ypsilon, ktoré v tom čase sídlilo v
Liberci. Zásadný zlom mu však priniesol rok 1973, kedy ho zlákalo
populárne pražské Divadlo Semafor. Herec a spisovateľ Miloslav Šimek si v
tom čase hľadal hereckého partnera po predčasne zosnulom Jiřím
Grossmannovi (1941-1971). Kým Grossmann bol neherec so svojským prejavom
a zmyslom pre intelektuálny humor, Sobota bol živelný komik, ktorý mal
humor v krvi. Dvojicu Šimka a Sobotu časom doplnil Petr Nárožný.
Vďaka svojráznej trojici zažil Semafor ďalšie zlaté obdobie po 60.
rokoch, v ktorých mu vládli Jiří Šlitr a Jiří Suchý. Z tohto obdobia sa
zachovalo množstvo scénok, ktoré patria do zlatého fondu televíznej
zábavy. Jednou z nich je v úvode spomínaná Sobotova a Šimkova paródia na
vtedajšiu reláciu Nad listami divákov so svojským hosťom - riaditeľom
oddelenia televíznych prestávok Lumírom Práskalom. Legendárne boli aj
Sobotove poloimprovizované monológy.
Vo filmoch sa Luděk Sobota sporadicky objavoval od roku 1967, no jeho
prvou veľkou úlohou bol automechanik František Koudelka v slávnej
komédii Jáchyme, hoď ho do stroje! (1974). Príbeh o hrdinovi, ktorého
osud riadi počítačový kondiciogram, vzišiel z autorskej dielne Zdeněk
Svěrák a Ladislav Smoljak. Režisér Oldřich Lipský stavil na dovtedy
neskúseného herca – čo sa ukázalo ako dobrá voľba pre film, no raketovo
stúpla aj Sobotova obľúbenosť a prišli ďalšie filmové ponuky.
Petr Schulhoff mu ponúkol úlohu v komédii Zítra to roztočíme, drahoušku
(1975) i v jej pokračovaní Co je doma, to se počítá (1980). Spolu s
divadelným kolegom Petrom Nárožným si Sobota zahral v satire Já to tedy
beru, šéfe (1976). Spolupráca s režisérom Schulhoffom však Sobotovi
nevyhovovala, pretože nemal priestor na improvizácie.
Iba raz si vo filme zahrali všetci traja divadelní protagonisti –
Sobota, Šimek aj Nárožný. Stalo sa tak v komédii Ladislava Rychmanna Jen
ho nechte, ať se bojí (1977). Luděk Sobota sa objavil aj v divácky
úspešnej komédii Marie Poledňákovej Jak dostat tatínka do polepšovny
(1978), v slovenskom filmovom muzikáli Neberte nám princeznú (1981) a v
komédii Srdečný pozdrav ze zeměkoule, ktorú režíroval opäť Oldřich
Lipský.
Hoci mal Sobota pre svoju otvorenosť problémy aj počas komunistického
systému, paradoxne mu po roku 1990 z hereckých príležitostí ubudlo. "Akoby
sa na mňa zabudlo. Zaujímavé je, že keď som niekde chcel nadviazať
kontakty, napríklad v televízii, boli tam väčšinou tí istí ľudia ako za
komunizmu," povedal Luděk Sobota. Najznámejšími filmami z tohto
obdobia sú Ještě větší blbec, než jsme doufali (1994), alebo Nebát se a
nakrást (1999), ku ktorým si Sobota napísal aj scenáre.
Po roku 2000 sa začal častejšie objavovať v televíznych seriáloch.
Predovšetkým v seriáli Okresní přebor (2010) a v rovnomennom
celovečernom filme (r. Jan Prušinovský, r. 2012) Luděk Sobota potvrdil,
že dokáže stvárniť aj vážnejšie úlohy, čo mu podľa kritikov prinieslo
druhý vrchol popularity.
Obľúbený český komik je autorom knihy Dvě facky & pohřeb (2008), na
jej základe vytvoril aj divadelné predstavenie a v roku 2019 mu vyšla
knižka Holé a trapné dýchání.
Český prezident Miloš Zeman mu 28. októbra 2017 udelil štátne vyznamenanie, Medailu za zásluhy.
0